Nádcha, Kašeľ

Faryngitída – zápal hrtana
Laringitída - zápl hrtana
Bronchitída -zápal priedušiek,
Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom. Rýchle sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií.
Tri základné typy vírusov chrípky: Chrípkové vírusy typu A — infikujú cicavce a vtáctvo, Chrípkové vírusy typu B — infikujú výhradne ľudí, Chrípkové vírusy typu C — infikujúce výhradne ľudí. Príznaky: zvýšená telesná teplota, bolesti hlavy, únava (môže byť extrémna), suchý kašeľ, bolesť hrdla, upchatý nos, podráždené oči, zimnica. Prevencia: Proti chrípke existuje očkovanie, ale pre vysokú schopnosť mutácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné len približne jeden rok.
Angína je prudký zápal lymfatického kruhu hltana(skladá sa hlavne z podnebných mandlí, z nosohltanovej a jazykovej mandle). Zápal môže postihovať buď jednotlivé časti alebo všetky mandle súčasne. Nebezpečné sú predovšetkým hnisavé angíny, lebo často spôsobujú komplikácie- abscesy(nahromadenie hnisu)v blízkosti mandlí, zápal stredného ucha a krčných lymfatických uzlín.

Ochorenia opornej sústavy

Choroby opornej sústavy

Osteoporóza

-          spoločensky najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu

-          trpí približne každá tretia žena nad 50 rokov a každý šiesty muž

-          kosti sa stávajú krehkými a pórovitými, so sklonom k zlomeninám

-          ochorenie kostnej látkovej premeny, pri ktorom dochádza k úbytku kostného tkaniva a zmene mikroštruktúry kosti

-          kosť je menej odolná voči mechanickým vplyvom (tlaku, ťahu, šmyku a skrúteniu) klesá jej pružnosť a pevnosť, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko zlomenín

Príznaky:

-          bolesť pri chôdzi

-          stuhnutosť pri dlhšej nečinnosti

-          bolesť kĺbov

-          opuch končatín

-          obmedzená pohyblivosť

Faktory vzniku:

-          neskorší nástup menštruácie

-          ženy, ktoré nerodili

-          operačné odstránenie vaječníkov

-          nedostatok vitamínu D

-          konzumácia čiernej kávy, cigariet, alkoholu

-          vyhýbanie sa Slnku

-          malá telesná aktivita

-          dlhodobé užívanie liekov podporujúcich vznik osteoporózy

-          výskyt osteoporózy v rodine

Nesprávne stravovacie návyky:

-  znížený prívod vápnika v strave

-  znížený prívod vitamínu D v strave

-  podvýživa

-  zvýšená konzumácia bielkovín a fosfátov

-  zvýšená konzumácia kávy, alkoholu, cigariet

-  zvýšený prívod kuchynskej soli (NaCl)

-  nedostatok vitamínu K a vitamínu C

-  nedostatok vitamínu B6 a vitamínu B12

Prevencia:

- denne konzumovať mliečne výrobky a mlieko

- zaradiť do jedálnička brokolicu, orechy, mak, vývary zo zelenej listovej zeleniny a z kostí

- zbaviť sa zlozvykov (cigarety, káva, alkohol)

- pravidelný pohybový režim (cvičenie)

- pravidelné prechádzky na čerstvom vzduchu v každom ročnom období

Liečba:

-          u žien v období menopauzy, alebo po vyoperovaní vaječníkov prichádza do úvahy liečba hormónom estrogénom

-          zvýšený prívod vápnika, ktorého zdrojom je mlieko a mliečne výrobky

-          vitamín D- potrebný na vstrebávanie a využitie vápnika v tele

-          fluoridy - ich indikáciou sú starecké osteoporózy

-          aktívny pohyb

Choroby opornej sústavy

Svalová dystrofia

-          termín pre označenie genetických ochorení, ktoré zasahujú svalstvo

-          typické pre ňu je ochabovanie svalstva

-          prvé príznaky do troch rokov

-          postupné ochabovanie kostrového svalstva

-          neskôr sú postihnuté aj dýchacie a srdcové svaly

-          príčinou je porušenie génu, ktorý vytvára dystrofín

-          dystrofín pomáha udržať svalové bunky funkčné

-          dystrofín nie je možné nahradiť stravou bohatou na bielkoviny

Prevencia:

Cvičenie – predĺženie schopnosti chodiť, precvičovať hlavne Achillovu šľachu, podkolennú šľachu

Plávanie – udržanie napätia svalov

Hypoterapia – zapojenie svalov, ktoré sú pri chôdzi nevyužité

Časti kostry

Kostra človeka (lat. skeleton alebo sceletum) je tvorená kosťami.

Kosti (lat. ossa) majú dve funkcie

• Tvoria pevnú oporu mäkkých častí tela
• Tvoria páky, ktoré sa pohybujú silovým pôsobením svalov

Kostru človeka rozdeľujeme na niekoľko častí:

• Lebka (lat. cranium)
• Kosti trupu (lat. ossa trunci)
• Kosti hornej končatiny (lat. ossa membri superioris)
• Kosti dolnej končatiny (lat. ossa membri inferioris)

Ochorenia tráviacej sústavy

Choroby tráviacej sústavy

Anorexia

-          vo všeobecnosti sa touto chorobou označuje dlhodobá strata chuti do jedla

-          môže byť ako logický dôsledok okolností alebo symptóm chorôb

-          na druhej strane je to choroba psychiatrického pôvodu, ktorá vzniká z doposiaľ neznámych príčin

Prejavy anorexie

-          odmietanie udržať si telesnú hmotnosť vyššiu ako 85 % teoreticky vypočítanej vhodnej hmotnosti

-          narušené vnímanie vlastného tela

-          strata menštruácie počas aspoň troch po sebe idúcich menštruačných cyklov

-          príznaky ako: zápcha, opuch končatín, neznášanlivosť chladu, nízky krvný tlak, poruchy spánku

-          odmietanie ochorenia

Liečba anorexie

-          Psychoterapia – odstránenie mylného presvedčenia

-          Farmakologická liečba – užívanie antidepresívnych liekov

Choroby tráviacej sústavy

Bulímia

-          charakterizovaná opakovanými záchvatmi hltavého jedenia

-          následné vyváženie dopadu žravého príjmu potravy rôznymi „technikami“, ktoré pacient postupne „rozvíja“ v priebehu ochorenia a ktoré vyplývajú z pocitov viny

Techniky vyváženia dopadu:

-          vyvolanie zvracania

-          zneužívanie laxatív

-          nútenie sa do dlhotrvajúceho hladovania

-          používanie liekov na potlačenie chuti do jedla (anorektík), diuretík (na odvodnenie) a prípravkov na báze hormónov štítnej žľazy, ktoré urýchľujú látkovú premenu a prispievajú tak k strate telesnej hmotnosti.

Choroby tráviacej sústavy

Cirhóza pečene

-          ochorenie, ktoré je obyčajne konečným štádiom postupne sa vyvíjajúceho chronického najčastejšie zápalového, alebo nádorového ochorenia pečene

-          vyznačuje sa nezvratnými zmenami pečeňového tkaniva, funkcie pečene a následne i sekundárnymi zmenami funkcie iných orgánov tráviacej sústavy i iných funkcií organizmu, bezprostredne súvisiacich s činnosťou pečene

-          príčinou sú neliečené akútne alebo chronické hepatitídy, chronické choroby pečene, ciev, žlčových ciest alebo iných orgánov

-          toxické príčiny (alkohol, lieky, iné hepatotoxické jedy) vírusy (najmä hepatitíd B a C), metabolické poruchy, ale i genetické faktory.

-          niekedy však nie je možné zistiť príčinu cirhózy, tomuto typu hovoríme kryptogénna cirhóza pečene.

Prejavy a komplikácie:

-          únava, celková slabosť, pocit tlaku pod pravým rebrovým oblúkom, svrbenie kože

-          poruchy krvotvorby a zrážania krvi, zníženú hladinu trombocytov

-          problémy s koncentráciou, orientáciou

-          opuchy končatín, vnútorné krvácanie

-          rakovina pečene

Liečba:

-          diétne a režimové opatrenia

-          medikamentózne liečebné opatrenia

funkcia tráviacej sústavy

Tráviaca sústava zabezpečuje prijímanie, trávenie, vstrebávanie a odstraňovanie nestráviteľných zvyškov a nadbytočných látok z tela. Je tvorená orgánmi tráviacej rúry a žľazami.

Stavba tráviacej rúry

1. Ústna dutina (cavum oris)

Slúži na prijímanie potravy, jej mechanické spracovanie a premiešanie so slinami. Je to priestor spredu ohraničený perami, zboku tvárou a od nosovej dutiny podnebím. Súčasťou ústnej dutiny sú:

• Zuby (dentes)

Mechanicky spracovávajú potravu. Sú ukotvené v ďasnách na hornom a dolnom oblúku čeluste a sánky. Zub je zložený z koreňa (zapustený v čelusti a upevnený väzivovou ozubicou), krčku (vnorený do ďasien) a korunky (vyčnievajúca časť). Povrch zuba v oblasti korunky pokrýva sklovina (email), pod ňou sa nachádza zubovina (dentín), vnútri zuba dreňová dutina vyplnená zubnou dreňou. Do dreňovej dutiny vstupujú cievy a nervy cez otvor nachádzajúci sa v koreni zuba.

Podľa tvaru rozlišujeme 4 typy zubov:

1. rezáky (dentes incisivi)

2. očné zuby (dentes canini)

3. črenové zuby (dentes premolares)

4. stoličky (dentes molares)

Rozoznávame

- dočasný (mliečny chrup), ktorý tvorí 20 zubov (8 rezákov, 4 očné, 8 stoličiek). Trvalý (definitívny) chrup- 32 zubov (8 rezáky, 4 očné, 8 črenové, 12 stoličiek)

• Jazyk (lingua)

Jazyk je orgán tvorený priečne pruhovanými svalmi, koreň jazyka je pripevnený k jazylke. Na povrchu jazyka sa nachádzajú papily, v prehĺbeninách okolo papíl sú umiestnené chuťové poháriky s chuťovými bunkami. Jazyk sa zúčastňuje na spracovaní potravy (obalenie potravy slinami a jej posunutie do hltana) a formovaní reči.

• Slinné žľazy (glandulae salivales)

3 veľké párové žľazy (príušné, podsánkové a podjazylkové) vyúsťujúce do ústnej dutiny sú uložené mimo ústnej dutiny. V podsliznicovom väzive ústnej dutiny je roztrúsené väčšie množstvo drobných žliazok. Produktom slinných žliaz sú sliny (saliva)- asi 1 až 1,5 litra denne, ktoré zvlhčujú a zmäkčujú potravu a obalením každého sústa uľahčiť jej prehltnutie. Zloženie slín- voda (99%) a organické a anorganické látky. Organické látky- mucín- dodáva slinám viskozitu, ptyalín (slinná amyláza)- začína trávenie sacharidov, štiepi škrob na maltózu. Anorganické látky- vápenaté, draselné a fosforečné soli.

2. Hltan (pharynx)

Má tri oddiely: nosohltan (nasopharynx), ústna časť hltanu a hrtanový úsek, ktorý je proti hrtanu zatvorený hrtanovou príchlopkou. Na rozhraní ústnej a hrtanovej časti sa dýchacia a tráviaca sústava rozdeľujú. Hltan ústi do pažeráka.

3. Pažerák (oesophagus)

Je svalová rúra spájajúca hltan a žalúdok. Pažerák ústi do žalúdka.

4. Žalúdok (gaster, ventriculus)

Vakovitý svalový orgán, v ktorom sa zhromažďuje prijatá potrava a premiešava sa so žalúdočnými šťavami, čím vzniká trávenina (chýmus). Žalúdok tvorí:

• Kardia- miesto, v ktorom do žalúdka ústi pažerák.
• Vlastný žalúdok- ktorého sliznica vytvára riasy s množstvom žliazok produkujú žalúdkovú šťavu.
• Vrátnik- rúrovitý, zúžený koniec žalúdka.

Zloženie žalúdkovej šťavy:

• Kyselina chlorovodíková HCl- vytvára silne kyslé prostredie, usmrcuje mikroorganizmy prijaté s potravou, aktivizuje pepsín.
• Pepsín- enzým začínajúci trávenie bielkovín. Vylučuje sa v neúčinnej forme ako pepsinogén a aktivuje sa vplyvom HCl v žalúdku na pepsín.
• Chymozín- enzým zrážajúci bielkoviny, umožňuje lepšie trávenie mlieka. Vytvára sa len u dojčiat.
• Žalúdočná lipáza- enzým uplatňujúci sa len na začiatku trávenia.
• Mucín- hlienovitá látka obaľujúca vnútornú stenu žalúdka a chráni ju pred natrávením vlastnými enzýmami.

5. Tenké črevo (intestinum tenue)

Dĺžky 3 až 5 m je zložené z 3 častí:

• Dvanástnik (duodenum)- do ktorého ústi žlčovod a vývody podžalúdkovej žľazy.
• Lačník (jejunum)
• Bedrovník (ileum)

Sliznica čreva v mieste lačníka a bedrovníka je zbrázdená do klkov (villi), ktoré zväčšujú resorbčnú plochu a cez ktoré sa roztrávené živiny vstrebávajú do krvi. Medzi klkmi sú uložené žliazky, ktoré produkujú črevnú šťavu.

Zloženie črevnej šťavy:

• Erepsín- štiepi bielkoviny na aminokyseliny
• Lipáza
• Amyláza
• Enterokináza- aktivuje trypsinogén na trypsín
• Ribonukleáza a deoxiribonukleáza- štiepia nukleové kyseliny na nukleotidy.

V tenkom čreve prebieha intenzívne trávenie a vstrebávanie.

6. Hrubé črevo (intestinum crassum)

Rúra dlhá asi 1,5 metra, klky chýbajú. V hrubom čreve sa hromadia nestrávené zvyšky potravy, z obsahu ktorých nastáva vstrebávanie vody a minerálnych látok. Časti hrubého čreva:

• Slepé črevo (intestinum caecum), na jeho spodnej časti sa nachádza červovitý prívesok (appendix vermiformis).
• Vzostupný úsek, priečny úsek, zostupný úsek.
• Konečník (rectum)- v ktorom sa zhromažďuje stolica. Jeho naplnenie vyvoláva defekáciu- vyprázdňovanie. Konečník ústi do análneho otvora.

V hrubom čreve žijú črevné baktérie- kvasné (zabezpečujú kvasné procesy) a hnilobné (zabezpečujú rozkladajúce procesy). Črevné baktérie produkujú vitamín K a vitamíny komplexu B.

• Podžalúdková žľaza (pankreas)

Má exokrinnú a endokrinnú funkciu. Endokrinná funkcia: Langerhansove ostrovčeky (endokrinné bunky) produkujú hormóny. Exokrinná funkcia: produkcia pankreatickej šťavy exokrinnými bunkami.

Zloženie pankreatickej šťavy:

• Trypsínový komplex- tvoria enzými, ktoré ďalej štiepia bielkoviny. Trypsín sa v pankrease vytvára ako neúčinný trypsinogén, ktorý sa aktivuje v čreve vplyvom enzýmu enterokinázy.
• Lipáza- štiepi tuky na glycerol a mastné kyseliny.
• Amyláza- štiepi škrob na jednoduché cukry.

• Pečeň (hepar)

Je najväčšou žľazou ľudského tela (asi 1,5 kg). V pečeni prebieha detoxikácia nebezpečných látok. Úprava látok pred distribúciou do tela.

Pečeňové bunky (hepatocyty) produkujú žlč. Zloženie žlče:

• Soli žlčových kyselín- emulgujú tuky pri trávení.
• Žlčové farbivá- sú produktom rozpadu hemoglobínu. Bilirubín- červené farbivo a biliverdín- zelené. V čreve sa rozpadávajú a časť z nich sa vylučuje aj močom.
• Hlien, cholesterol, minerálne látky a voda.

Žlč, ktorá odteká z pečene, sa zhromažďuje v žlčníku (vesica fellea), ktorý je umiestnený na spodnej strane pečene.

Funkcie žlče:

• emulgácia tukov,
• alkalizácia prostredia v tenkom čreve (nakoľko účinnosť enzýmov prebieha v čreve v slabo zásaditom prostredí),
• pomáha peristaltike čreva.